BC 2002

OFICIÁLNE VÝSLEDKY CELOSLOVENSKEJ SÚŤAŽE

Do II. ročníka celoslovenskej súťaže Bosákovej ceny 2002 bolo prihlásených 46 projektov, z ktorých hodnotiaca komisia určila 10 najlepších projektov.
     Vyhodnotenie súťaže bolo v Kongresovej hale Národnej banky Slovenska v Bratislave dňa 25. septembra 2002. Na vyhodnotení sa okrem desať najlepších študentov zúčastnili:
· Professor Philip R. TUHY – predseda hodnotiacej komisie, USA
· Mons. Francis Beeda – zástupca Slovak Heritage Society, Pa, USA
· Ing. Ivan Šramko – viceguvernér Národnej banky Slovenska
· Gregory J. Orr – zástupca Veľvyslanectva USA v SR
· JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. – zástupca Ministerstva zahraničných vecí SR
· a ďalší významní hostia.

Členovia komisie, ktorá určovala poradie: 

1. Philip R. TUHY, Professor emeritus, Wilkes University,
    Wilkes-Barre, Pennsylvánia, U.S.A.
2. Ing. Iveta HLINKA, MBA, Brooklyn, New York, U.S.A.
3. Ing. Martin BOSÁK, PhD., Technická univerzita, Košice
4. Ing. Alexander TARČA, viceprezident Spoločnosti Michala Bosáka, Prešov
5. Ing. Matúš MURAJDA, riaditeľ, GEMOR FASHION, s.r.o., Prešov

Poradie na 1. až 5. mieste:

1. Tomáš Šoltés, Textilná firma Twenty4seven, s.r.o.,
    Mgr. Marcela Ivančová - vedúca práce (VP), Gymnázium Svidník,
2. Matej Šilhár, Roman Krištofič, Problematika zrušenia 10 a 20 halierových mincí,
    Ing. Mária Majcherová (VP), OA Bratislava, Nevädzová 3
3. Zuzana Štangová, Gabriela Adamkovičová, Poznávanie stromov formou hry,
    Ing. Marcela Škopcová (VP), SPŠCH Nováky
4. Tünde Tóthová, Petra Kurucová, Podnikateľský plán na prevádzku internetovej
    kaviarne ONYX, Ing. Katarína Kořenková (VP), SOU OSS Nové Zámky
5. Miroslav Vladovič, Motorádio, Ing. Miloš Krupa (VP), SPŠ Humenné


Na 6. až 10. mieste bez uvedenia poradia sa umiestnili tieto projekty: 

Jana Trnovcová, Atraktívne lokality na Orave, DOŠ Oravský Podzámok
Kornélia Krištofíková, Okres Rožňava – cestovný ruch, možnosti rozvoja a investícií, EK gymnázium Prešov
Lívia Čermáková, Košický integrovaný dopravný systém, SPŠD Košice
Martin Boďa, Milan Dzúrik, Uplatnenie paušálnej dane v praxi, OA Banská Bystrica
Michaela Kováčová, Viktória Lambertová, Personálna agentúra v Rožňave, áno-nie?, OA Rožňava


PREHĽAD OCENENÍ VÍŤAZOV BC 2002

Cena pre 1. miesto - dvojtýždenný pobyt v USA v termíne 26.10. - 10.11.2002

1. Tomáš Šoltés - Gymnázium Svidník
Názov projektu: Textilná firma Twenty4seven, s.r.o.,
Vedúca práce: Mgr. Marcela Ivančová

Program v USA:

New York

• stretnutie s p. Igorom Vencelom, veľvyslanectvo Slovenska pri OSN
• návšteva Columbia University
• prehliadka Metropolitan Museum
• stretnutie s podnikateľmi zo Slovenska (Milan Franko) a Čiech (Juraj Suchánek)
• návšteva redakcií Slovák v Amerike a Slovenský katolícky Sokol

prehliadka známych pamiatok mesta (Empire State Building)

Pittsburgh

• stretnutie s prezidentom Prvej slovenskej katolíckej jednoty p. Thomasom Hricikom    a s honorárnym konzulom v Pittsburghu p. Jozefom Senkom
• návšteva Pittsburgskej Univerzity
• návšteva firmy U.S. Steel Corporation, materská firma U.S Steel Košice
• prehliadka múzea Andyho Warholu

návšteva miesta, kde bola podpísaná Pittsburghská dohoda

Scranton, Wilkes-Barre, Olyphant

• stretnutie s rodinou Michala Bosáka
• stretnutie so spoločnosťou Slovak Heritage Society of N.E., Pa
• prehliadka miest, kde pôsobil Michal Bosák

Cena pre 2. a 3. miesto - týždenný pobyt v Prahe v termíne 8.10. - 13.10.2002
(Matej Šilhár, Roman Krištofič, Zuzana Štangová, Gabriela Adamkovičová)

Program v Prahe:

• prijatie u veľvyslanca SR v Českej republike J.E. Ladislava Balleka
• návšteva CITIBANK Praha, COMMERZBANK Praha, Českej národnej banky
• návšteva Slovenského inštitútu v Prahe
• návšteva v Galérie MIRO
• prehliadka kultúrnych a historických pamiatok Prahy

Výlet do USA
    Tohtoročné Vianoce pre mňa prišli o čosi skôr ako som očakával. Prvé náznaky Vianoc sa dostavili už koncom septembra v budove Národnej banky Slovenska, kde som bol vyhlásený za víťaza celoslovenskej súťaže "Bosákova cena 2002" organizovanej Spoločnosťou Michala Bosáka. Okrem mnohých vecných cien a taktiež určitej dávky prestíže som získal dvojtýždňový pobyt v U.S.A. Tento pobyt sa konal od 26.10 do 10.11 2002 a počas pobytu ma po celú dobu sprevádzal Ing. Rudolf Jozef Mario Bosak, prezident Spoločnosti Michala Bosáka.
     Na počiatku bolo lietadlo. Cesta bola rozdelená na dve etapy, menšiu a väčšiu. Menšia sa začala už veľmi skoro ráno na letisku v Košiciach. Odlet bol totiž naplánovaný na 6.20 ráno, a to ešte nie je čas, kedy som musel vstať. Stálo to však určite za to. Z Košíc sme leteli do hlavného mesta Českej republiky, Prahy. Boli to pre mňa hneď dve novinky. Prvá cesta lietadlom a taktiež prvá návšteva Prahy. Let trval len čosi viac než hodinu, no bol to zážitok na celý život. Bolo to malé lietadlo, ktoré poskytne človeku neopakovateľný zážitok precítenia každej turbulencie. V Prahe sme však prestúpili do väčšieho lietadla a let týmto strojom je podstatne pokojnejší. Let bol síce veľmi únavný, predsa len deväť hodín na jednom sedadle je veľa pre každého, no České aerolínie a ich zamestnanci sa stopercentne stotožnili so svojou úlohou a pripravili pre nás veľmi komfortný let až do New Yorku. Tam nás po odbavení už netrpezlivo očakávali manželia Monika a Ziggy Rozekovci, ktorý mi ako víťazovi Ceny Michala Bosáka poskytli ubytovanie v ich byte v Brooklyne, New York. Bez ich veľkorysej pomoci Spoločnosti Michala Bosáka by sa moja cesta asi nikdy nestala skutočnosťou, za čo sa im chcem aj touto cestou poďakovať.
   Z letiska sme šli priamo do Brooklynu a mne ako prvonávštevníkovi sa naskytol prvý kontakt s Amerikou. Aj napriek značnej únave to bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. U Rozekovcov nás už očakávala privítacia pizza party, na ktorej sa okrem Moniky, Ziggyho, ich dvoch dcér Sarinky a Stephanie a Monikinho otca pána Mitaľa zúčastnili aj manželia Ivetka a Nicky Hlinkovci, ktorí pre víťaza súťaže pripravili počas pobytu v USA bohatý program, manželia Jaro a Romana Antolikovci, Ing. Rudolf Jozef Mario Bosak a jeho sesternica Katka. Bolo to príjemné posedenie s priateľskými ľuďmi, ktoré zahnalo všetky moje obavy z nepoznaného prostredia.
     Druhý deň sme začali návštevou omše konanej v slovenskom kostole v New Yorku, kde majú americký Slováci možnosť stretnúť sa a po omši sa pri malom občerstvení porozprávať so svojimi priateľmi. Hneď po tejto omši nás pán Nicky Hlinka vzal na zápas slovenského amatérskeho futbalového družstva Tatry-Slovakia, člena amatérskej ligy mesta New York, s týmom Ekvádoru. Naši americkí reprezentanti nás veľmi milo potešili a súpera z Ekvádoru zdolali v pomere 5:0. Keďže začiatok stretnutia sa kvôli meškaniu súpera trochu posunul, mali sme možnosť pozrieť si na vedľajšom ihrisku aj zápas amerického futbalu. Musím však povedať, že ten náš futbal, alebo soccer ako ho nazývajú Američania, sa mi páči oveľa viac. Po zápase sme sa vrátili do New Yorku, kde nás očakávala večera v slovenskej reštaurácii U Milana. Večerať v tejto reštaurácii v spoločnosti príjemných ľudí je ako večerať doma na Slovensku. Návštevu reštaurácie U Milana (Milan´s Restaurant, Brooklyn, New York) by si určite nemal nechať ujsť žiaden Slovák, ktorému sa naskytne možnosť navštíviť Ameriku.

Zľava: Ing. Rudolf Jozef Mario Bosak, Tomáš Šoltés, Milan Franko - majiteľ Milan's Restaurant v Brooklyne, Jaroslav Antolik, Romana Antolik, Juraj Mitaľ
Dole: Martin Bosak, Nick Hlinka, Iveta Hlinka, Monika Rozek

Ďalší deň bol zameraný na poznávanie pamätihodností mesta New York s pani Mary Ann Sundra, ktorá nás po meste previedla lepšie než by to spravil nejaký rodený New-yorčan. Videli sme všetky základné pamiatky, ktoré by pri návšteve mesta nemali nikomu ujsť. Či už to bolo Rockefellerovo centrum, Trump Tower, Empire State Building, odkiaľ máte New York ako na dlani, prekrásna katedrála Sv. Patrika, pamätník obetiam WTC alebo Winter Gardens, kde si palmy len tak rastú uprostred budovy. Za jeden deň sme stihli s pani Mary Ann viac než možno bežní turisti zvládnu za týždeň. Po tejto prehliadke si nás pod svoje krídla vzal pán Rudy Dráč, rodák z Prešova, ktorý nás previedol Chinatownom. V tejto štvrti si Američania môžu pozrieť život Číňanov bez toho aby museli cestovať do Číny. Zakončením dňa bola večera v thajskej reštaurácii v už spomínanom Chinatowne. Bolo to vôbec prvý krát, čo som naživo videl orientálne jedlá a musím povedať, že boli vážne výborné.
     Utorok bol v réžii návštevy firmy pána Ladislava Šugereka, slovenského podnikateľa v Amerike. Po raňajkách u manželov Rudyho a Emy Dráčovcov nás Laco vyzdvihol a previedol nás stavbami, ktoré robila jeho firma. Laco má totižto konštrukčnú firmu, ktorá sa zaoberá zatepľovaním budov. Nasledoval obed, dnes pre zmenu v poľskej reštaurácii v New Jersey. Okrem výborného jedla sa nám naskytla možnosť spoznať Spojené Štáty z Lacovho pohľadu. Toto vysvetlenie bolo stonásobne poučnejšie než tisíc teoretických vysvetlení nejakého sprievodcu. Poobedie sme strávili v Lacovej kancelárii a prehliadkou nejakých ďalších prekrásnych stavieb. Deň sme uzavreli večerou v spoločnosti Laca a jeho priateľky Lucie v japonskej reštaurácii. Niekto by si povedal, že nebola asi príliš odlišná od tej thajskej, no mýlil by sa. Tu som mal možnosť ochutnať zase trochu inú kuchyňu. Veď kto u nás doma na Slovensku pripravuje sladké kurča s arašidami. A pritom to bolo úplne skvelé. S Lacom som strávil len jeden deň, no určite naňho nikdy nezabudnem.
     Na stredu sme mali naplánované stretnutie s vnukom Michala Bosáka Barrym Bosakom. Cestovali sme za ním asi tak hodinku vlakom. Barry nás potom vzal na malú prehliadku okolím jeho domova. Bola to síce časť New Yorku, no úplne odlišné od veľkomesta. Bola to ako dva odlišné svety. Na jednej strane výškové budovy a betón, na druhej zase malé domčeky s množstvom zelene. Potom sme zavítali aj k Barrymu domov. Barry a jeho manželka Midge nás prijali veľmi srdečne a bolo veľmi zaujímavé porozprávať sa s nimi a vidieť množstvo predmetov, ktoré kedysi patrili Michalovi Bosákovi. Po návšteve u Barryho nás očakávalo ešte jedno stretnutie. Mali sme sa stretnúť s veľvyslancom Slovenskej Republiky pri OSN v New Yorku pánom Tomkom. Pán Tomka však nečakane ochorel, a tak nás ochotne prijal jeho zástupca pán Vencel, ktorý nás oboznámil s pôsobením slovenskej diplomacie na medzinárodnom poli.

Tomáš Šoltés a Igor Vencel - prvý tajomník veľvyslanectva SR pri OSN

Štvrtok bol tak trošku voľnejší, a tak sme mali viac času v pokoji si pochodiť po meste a pozrieť si ešte nejaké zaujímavé miesta. Jedným z nich bola určite aj verejná knižnica, ktorá svojou budovou pripomínala skôr múzeum ako knižnicu. Na obed sme sa presunuli opäť k manželom Dráčovým na typicky slovenské jedlo. Je neskutočne zaujímavé obedovať slovenské jedlá uprostred Manhattanu. Po obede nasledovala návšteva redakcie slovenských novín vychádzajúcich v USA Slovák v Amerike. Do rúk sa mi taktiež dostal kaligrafický originál Pittsburghskej dohody vlastnený Slovenskou ligou, ktorý má redakcia vo svojom archíve.

Tomáš Šoltés s Pittsburghskou dohodou, vedľa neho Ján Holý - šéfredaktor Slováka v Amerike

Po návšteve nás čakalo stretnutie s Rasťom Sipkom, ktorý nám pre zmenu poskytol pohľad na Ameriku očami mladého človeka. Po večeri v talianskej reštaurácii nás Rasťo chcel vziať na nejaký zápas NHL, keďže ako naschvál sa nič nehralo, vymyslel Rasťo viac než plnohodnotnú náhradu. Vzal nás na dostihy, kde sme mohli zažiť tú správnu atmosféru koňských pretekov, ktorú jednoducho len z filmov nemôže nikto spoznať. Musí sa to zažiť na vlastnú kožu.
     Piatok sme začali prehliadkou Columbia University v sprievode Katky Krokkerovej, študentky tejto univerzity. Prešli sme sa taktiež Central Parkom, prinajmenšom zaujímavou štvrťou zvanou Harlem a navštívili sme Metropolitan Museum of Art. Prejsť však celé toto metropolitné múzeum by nám zabralo asi celý deň, a tak sme si vyberali len to, čo nás zaujímalo. Večer sme sa v sprievode manželov Dráčových zúčastnili halloweenovej party v českej reštaurácii Zlatá Praha, kde bol pripravený bohatý program a taktiež výborné jedlá. Museli sme však túto príjemnú spoločnosť predčasne opustiť, pretože na nasledujúci deň nás čakala dlhá cesta.

V strede Juraj Suchánek - majiteľ reštaurácie Zlatá Praha, vľavo od neho Rudy a Ema Dračoví

Spomínaná cesta smerovala do Pittsburghu, a keďže trvala celých desať hodín, bol už večer keď sme dorazili. Na stanici nás čakala pani Albina Senko, manželka honorárneho konzula Slovenskej Republiky v Pittsburghu pána Johna Senka. Manželia Senkoví nám chceli po úmornej ceste autobusom vylepšiť náladu, čo sa im aj podarilo. Po vynikajúcej večeri v nemeckej reštaurácii sme navštívili jazzový klub, kde sme si okrem jazzu mohli vypočuť i raegge a výborne sa zabaviť. Nasledujúci deň bol v znamení prehliadky mesta, no najmä múzea Andyho Warhola, ktorého rodičia pochádzali zo Slovenska. Zúčastnili sme sa taktiež na festivale Slovákov na Pittsburghskej univerzite, kde sme mali príležitosť stretnúť sa s mnohými rodákmi ale aj priateľmi slovenského národa. Večer nás vzali Senkovci na večeru a pán Senko nás veľmi ochotne previedol jeho firmou.

V pracovni honorárneho konzula SR v Pittsburghu Jozefa Senka

Pondelok bol, bohužiaľ, dňom nášho odchodu, a tak sme chceli stihnúť čo najviac. V doobedňajších hodinách sme absolvovali prehliadku firmy U.S. Steel, ktorá má svoje aktivity i na Slovensku. Zamestnanci tejto spoločnosti nám ochotne vysvetlili fungovanie a ciele firmy, plány do budúcnosti a ukázali nám zaujímavé videokazety, ktoré nám poskytli taktiež množstvo informácií o spoločnosti U. S. Steel Corporation. Po tomto stretnutí sme si ešte stihli pozrieť pamätník podpísania Pittsburgskej dohody a hrob Andyho Warholu. Večer nás už čakal len odchod do Wilkes-Barre.
     Do Wilkes-Barre sme dorazili o polnoci, takže sme sa už len ubytovali v hoteli a okamžite išli spať. Toto mestečko Wilkes-Barre bolo našou základňou pre nasledujúcich niekoľko dní. Odtiaľto sme vyrážali do miest, kde Michal Bosák pôsobil. Našimi sprievodcami týmito miestami boli manželia Phillip Tuhy a Trude Check-Tuhy. Aj vďaka nim a spolku Slovak Heritage Society, ktorý je sesterskou spoločnosťou Spoločnosti Michala Bosáka, sa mohla moja cesta do Ameriky uskutočniť.
     Prvou zastávkou bol Olyphant, kde sme sa stretli so synovcom Michala Bosáka Tedom Bosakom a Tedovým bratrancom Thomasom Bosakom. V ich spoločnosti sme navštívili budovy bánk Michala Bosáka a taktiež kostol, ktorého stavbu inicioval práve Michal Bosák. Ďalšou zastávkou bolo mesto Scranton. Tu nám vnučka Michala Bosáka a sestra Barryho Bosaka Dorothy ukázala množstvo zaujímavých miest. Budovu, kde sa kedysi vyrábalo Bosákové horké víno, budovu Bosákovej banky, hrob Michala Bosáka, jeho dom a letný domček a mnoho iných budov. Večer sme mali možnosť stretnúť sa takmer s celou rodinou Michala Bosáka na spoločnej večeri u synovca Michala Bosáka Cyrila Bosaka. Zúčastnili sa jej Cyril, jeho manželka Oľga, Ted Bosak (Cyrilov brat), dcéra Cyrila Bosaka Sylvia, Dorothy Bosak, jej brat Barry, Trude a Phillip Tuhy, Ing. Rudolf Jozef Mario Bosak a ja. Bol to príjemne strávený večer v spoločnosti milých ľudí, s ktorými som sa mohol porozprávať o mnohých veciach a dozvedieť sa mnoho nových informácií o živote Michala Bosáka.

Zľava: Ing. Rudolf Jozef Mario Bosak, Dorothy Bosak - vnučka M. Bosáka, Ted Bosak - synovec M. Bosáka, Tomáš Šoltés, Trudy Check-Tuhy a Philip Tuhy - Slovak Heritage Society Dole: Sylvia Bosak - praneter M. Bosáka, Oľga Bosak s manželom Cyrilom Bosakom - synovcom M. Bosáka, Barry Bosak - vnuk M. Bosáka

Poslednou zastávkou boli mestá Danville a Hazleton. V Danville sme navštívili Jankolovu knižnicu, kde sa dá nájsť množstvo slovenských kníh a predmetov slovenskej kultúry, ako napríklad kroje, porcelán, šúpolie bábiky a pod. V Hazeltone sme navštívili najväčší slovenský rímsko-katolícky kostol na západnej hemisfére a strávili sme príjemné chvíle s Msgr. Beedom, ktorý nás prijal a pohostil nás vynikajúcou večerou. Posledný deň, ktorý sme strávili vo Wilkes-Barre sme venovali videu o Murgašovi, ktorý ako prvý na svete uskutočnil bezdrôtový prenos a prehliadke jeho pamätníka.
     Po príchode späť do New Yorku nás vzal pán Jaroslav Antolík na nočnú prehliadku New Yorku vo svojej limuzíne. Vidieť mesto ako je New York v noci je lepšie ako ho vidieť päťkrát cez deň. Je to proste neopakovateľný zážitok, ktorý sa len ťažko opisuje slovami. Keďže sme boli po ceste a po prehliadke poriadne vyhladnutí, pripravila nám Jarova manželka Romana skvelú večeru.
     Sobota by sa dala charakterizovať príslovím: To najlepšie na koniec. Ziggy mi totižto pripravil fantastický zážitok. Vzal ma na celý deň na jeho kamión a boli sme splniť jednu jeho objednávku. Mohol som tak vidieť americký život z úplne inej perspektívy. Ešte aj teraz pri pohľade na kamión sa mi vybavujú v hlave zážitky na USA.
     A po dvoch týždňoch, ktoré zbehli ako voda, tu bola nedeľa a mi sme sa po posledných nákupoch a po balení našich vecí viezli so Ziggym a Monikou na letisko. Čakal nás opäť, aj keď už len asi sedem hodinový, ale aj tak dlhý let, no na to som, nemyslel. Myslel som na to, že opúšťam krajinu, ktorá si ma za dva týždne dokázala získať a poskytla mi vďaka Spoločnosti Michala Bosáka a jej prezidentovi Ing. Rudolfovi Jozefovi Mariovi Bosakovi pamiatku na celý život.